Exkluzívny rozhovor s autorkou Zuzkou Šulajovou!


Dňa 25.9 2020 sa na Hlavnom námestí v Nových Zámkoch odohralo literárne rendezvou, ktorého sa zúčastnilo mnoho známych slovenských autorov – ako napr. Silvia Gajdošová a Zajko Hrajko, Petra Nagyová- Ďžerengová, Roman Brat, Zuzka Šulajová, Forgács Péter, ilustrátor Miroslav Regitko, Katarína Soyka, Ondrej Trepáč, Květa Halásová, Jitka Rožňová, Andrea Ágg.

My sme mali možnosť vypočuť si známu slovenskú autorku Zuzku Šulajovú a následne nám ochotne poskytla i interview. Z jej tvorby pre dospievajúcu mládež sú azda najznámejšie: mládežnícka séria Džínsový denník, Dievča z minulosti, Tajomstvá jedného domu, Magický advent alebo Ako z románu.


Čo Vás pri písaní inšpiruje a kde hľadáte motivačné stimuly?

Život samotný ako taký. Ťažko sa na to odpovedá, lebo naozaj tá inšpirácia spočíva v hocičom a hocikde. Minule som videla billboard so ženou, ktorej namaľovali fúziky a hneď to bol pre mňa nápad, zakomponovať to do knihy, na ktorej teda momentálne pracujem, aj keď trošičku upravene. Skrátka, ja niečo vidím a upravím si to tak, ako to potrebujem a vznikne z toho niečo úplne iné. To isté je to s reálnymi ľuďmi, ktorí trochu upravene a zmenene vystupujú v mojich dielach, takže moja kniha sú reálni ľudia, ale tak zmenení, že sami seba nemajú šancu spoznať, lebo si žijú ten svoj život.

Ako Vám napadla séria Džínsový denník?
Mala som veľmi rada Denníky princeznej a rozmýšľala som, že prečo na Slovensku neexistuje nejaký „slovenský princeznovský denník“, či by sa to u nás ujalo a zaujalo. Tak reku, že vyskúšam to sama pre seba, no a tak nejako sa to samo vyvinulo.

Máte medzi svojimi dielami nejakú obľúbenú?
Ono je to ťažko povedať, to je ako keby si matka mala vybrať svoje obľúbené dieťa. Mám rada všetky knihy, Džínsový denník preto, lebo mi pomohol robiť to, čo robím a väčšinou tá posledná kniha je pre mňa tá najobľúbenejšia, pretože je čerstvá. Napríklad, teraz som veľmi hrdá na knihu, ktorá mi vyjde, volá sa Oheň v srdciach. Bude to ten historický román a to stálo päť rokov práce, najprv bola odmietnutá a potom vďaka podrobnému štúdiu historických faktov, nie len tých dejinných, čo sa kedy udialo, ale i správanie, etika, morálka vtedajšej spoločnosti. Na tú knihu som hrdá, pretože to bolo spisovateľstvo, ako si ho predstavujem, naozaj, práca s tými faktami, údajmi a ich zapracovanie do zaujímavého deja.

Máte nejaké obľúbené literárne žánre?
Ja prakticky čítam všetko. Najradšej čítam krimi-romány, thrillery, ale aj fantasy – ako Harry Potter, to je moja srdcovka, na tom som vyrastala, alebo aj Pána prsteňov som čítala a väčšinou tie krimi-romány. Mládežnícke romány už nie, tie už len píšem.

Čo osožné by ste poradili začínajúcim autorom?
To je ťažko jednoznačne radiť, ono keď som ja začínala, tak slovenskí spisovatelia neboli v kurze, skôr naopak. Moja prvá kniha mi vyšla v roku 2007 . Teraz to už je trošku také roztrhnuté vrece medzi slovenskými spisovateľmi, už nie je tak ťažké niečo napísať a vydať , ale radu by som dala asi takú, že píšte preto, lebo vás to baví, píšte to najlepšie, ako to viete, niečo si k tomu aj naštudujte, aby to nebolo iba o tom, že vo Francúzsku je Eiffelovka, to čo vieme všetci. A radu? Asi takú, ktorú som dostala ja, bolo to, že: “Dopíš tú knihu a prečítaj si ju po sebe o rok, o dva, uvidíš, ako na teba bude pôsobiť a potom ju opravíš a bude to tip-top.” Ten čas a proces je dôležitý.

Vanesa a Johanna