November ’89

Česi a Slováci dnes, pred 31 rokmi, si vybojovali nenásilnými protestmi demokratický režim. Niektorí považujú komunizmus za obdobie, kedy sa im dobre žilo, ale môže byť človek šťastný, keď mu chýba sloboda?

Generálny štrajk v Bratislave. Zdroj: TASR

Udalosti novembra 1989 začali študenti, podvečer 16.11. v Bratislave, kde sa stretli pri príležitosti výročia Medzinárodného dňa,  z Námestia SNP na Šafárikovo námestie pochodovalo asi 300 študentov, ktorí vyjadrili nesúhlas s vedením školstva a žiadali, aby bolo vzdelanie slobodné a demokratické.

Paralelne na pražskom Albertove skandovala tisícka mladých, školopovinných, z úcty a pamiatky študenta Jána Palacha, ktorého zavraždili nacisti v roku 1939. 

Podujatia v hlavných mestách postupne prerastali do skandovania a protestu proti spoločenskému režimu, v ktorom vládli dlhé roky komunisti. Na tomto manifeste sa zišlo 15-tisíc ľudí, prevažne študentov, ku ktorým sa pripojili divadelníci, literáti, kultúrna a umelecká obec. Žiadali zmenu pomerov a odstúpenie politikov, ktorí boli skompromitovaní, prepustenie politických väzňov, dodržiavanie ľudských práv a občianskej slobody.  Niesli vlajky, transparenty a spievali hymnu.

Po skončení oficiálnej časti sa vydali do centra mesta, kde im na Národní tříde skrížili cestu špeciálne jednotky Verejnej bezpečnosti. Policajti ich obkľúčili z oboch strán a zamkli ich v tzv. kotli. Skandujúc „… máme holý ruce…“ obdarúvali hliadky kvetmi. Policajti začali študentov biť a vybraných zatýkali.

Na druhý deň, 18.11.1989, vyhlásili herci a študenti štrajk. Žiadali o vyriešenie udalostí z predchádzajúceho dňa z Národní třídy. Od 20. novembra 1989 sa konali demonštrácie v Prahe, Bratislave, Brne a Žiline. Neskôr aj v  mestách po celej krajine, ktoré boli masové. Tieto demonštrácie sú známe ako Nežná alebo Zamatová. Protesty spôsobili rozruch v orgánoch komunistickej strany, ktorým začínalo byť jasné, že je to ich koniec.

V hlavných mestách sa začali usporadúvať stretnutia a z tých dní sa traduje i povestná veta Milana Kňažka „Utvorte koridor!” – priestor pre prejazd sanitky i s Budaiovou „budaiovkou“ – čiapkou, jedným zo symbolov Nežnej revolúcie.

V Prahe vzniklo 19.11. Občanské fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN) – ako hlavné opozičné orgány.

Vo štvrtok, 30. novembra, vláda SNR urobila prvé ústavné zmeny na čele s Rudolfom Šusterom. Začiatkom ďalšieho mesiaca za začala rúcať železná opona, zátarasy okolo hraníc Československa. Na konci decembra zvolili za predsedu bývalého Federálneho zhromaždenia symbol Pražskej jari Alexandra Dubčeka a za prezidenta disidenta a vodcu Občanského fóra Václava Havla.

Hymnou tejto revolúcie sa na Slovensku neoficiálne stala pesnička Ivana Hoffmanna, Sľúbili sme si lásku, ktorá znela námestiami po celej krajine.

My, ako slobodní národ, môžeme ďakovať generácii našich starých rodičov a rodičov za slobodu, ktorú máme. Oni ju pre nás vybojovali v uliciach našich miest, aby sa nám v našej krajine žilo lepšie, slobodnejšie a demokratickejšie. A čo nám prinesie november 2020 ukáže len čas…..